Pre Dominiku to bola výzva. Postaviť sa za striedačku a sledovať zápas z opačnej strany mantinelu nebolo jednoduché. No ako sama priznala, už od prvého momentu ju táto úloha pohltila. „Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť, ale musím povedať, že som si to fakt užila,“ priznala s úsmevom. Hokej z trénerskej perspektívy jej odkryl inú hĺbku hry, tempo, emócie aj zodpovednosť vyzerajú inak, keď nebrúsime ľad vlastnými korčuľami, ale vedieme tých, čo sa po ňom učia lietať.
Aj keď bolo pre ňu zvláštne nebyť na ľade, ale za ním, dokázala sa na situáciu adaptovať s prirodzenou pokorou. Dievčatá ju prijali ako svoju a ona im na oplátku odovzdávala podporu, rady a skúsenosti. „Bolo krásne sledovať, ako do toho dali srdce a bojovali jedna za druhú. Každá sa snažila prispieť, a to je to najdôležitejšie,“ hovorí s hrdosťou.
Najsilnejším momentom pre ňu bolo, keď videla, že dievčatá počúvajú, vnímajú a snažia sa jej rady preniesť do hry. Priznala, že si už ani presne nepamätá, aká bola ona v ich veku, no v každej jednej videla nádej. A možno aj kúsok seba, keď ešte len snívala o tom, že raz bude patriť medzi veľké hráčky.
Turnaj jej dal novú perspektívu. Uvedomila si, že trénerská práca, najmä pri malých deťoch, nie je len o taktike, ale najmä o komunikácii, emóciách a dôvere. Bolo to pre ňu osviežujúce, no zároveň aj náročné. Niečo jej to určite aj zobralo, no dalo jej to ešte viac: pochopenie a rešpekt k práci, ktorú denne robia tréneri, ktorí neraz zohrávajú úlohu pedagógov, ale aj psychológov.
Na záver odkázala mladým hráčkam jednoduché, ale silné slová: „Nech sa aj naďalej takto snažia a hlavne nech si hokej užívajú. Teším sa na deň, keď už budú môcť hrať za nás a budeme v jednom tíme.“
Dominikin pohľad, energia a srdce, ktoré do tejto trénerskej skúsenosti vložila, ukázali, že náš tím nerastie len v počte trofejí, ale aj v ľuďoch, ktorí ho tvoria.
Ďakujeme všetkým hráčkam za reprezentáciu a gratulujeme k nádhernému výsledku!